Symboly obce
Poliakovce doteraz nemali erb, ale na určitej úrovni administratívnej činnosti v minulosti používali obecné pečatidlo.
Z hľadisla návrhu erbu obce má významnú úlohu historická pečať obce ako heraldický východiskový prameň. Pre obec sa našli dve historické pečate. Novšia pochádza z Altenburgerovej zbierky pečatí v Maďaskom štátnom archíve v Budapešti (MOL) (fond Šariš) a je z obdobia 1830-37, keď na Šariši sa rozšírili pečate so symbolom snopu a kosáku. Na pečati s kruhopisom POLYAKOCZ KÖZSEG PECSETJE 183. (Pečiatka obce Poliakovce) je snop a kosák. Vzhľadom na to, že ide o často sa opakujúci motív snopa a kosáka na Šariši aj keď ide o heraldický zdroj táto pečiatka nie je vhodným podkladom pre návrh erbu obce. Druhá staršia pečať je zo Štátneho okresného archívu Bardejov z roku 1787. Na pečati s kruhopisom: C:SIGILL(UL) :: POLYAKOCZ : 1787 (Znak obce Poliakovce 1787) je na zemi zohnutá postava sedliaka viazajúc snop obilia. Znak C na začiatku kruhopisu môže byť ozdobný znak mesiaca, alebo pravdepodobne skratka COMMUNITATIS (spoločenstvo).
Pečať patrí do skupiny obecných pečatí s poľnohospodárskym motívom a vzhľadom na vek pečate a celkové stvárnenie symbolu žatvy, je vhodným heraldickým zdrojom pre návrh erbu obce. Obsahovo i novšia historická pečať vyjadruje tú istú symboliku. K samotnému znameniu na historickej pečati obce všeobecne uvádzame nasledovné: symbolom (znamením) môže byť akýkoľvek dohodnutý predmet, aj taký, ktorý s naznačovanou vecou nemá nič spoločného podľa vonkajšieho vzhľadu. Avšak, ten, kto vyberá symbol, môže voliť len také znamenie, ktoré má nejaký duchovný vzťah k zobrazovanému premetu. Predpokladom je, že poznáme podstatu zobrazovanej skutočnosti. V symbole sa bude mienená skutočnosť zrkadliť, nie jeho vonkajší vzhľad, ale jej podstata. Symbol sa teda nevzťahuje k telesnej podobe, ale k duchovnému obsahu. Symbol je forma, preto sa môže vzťahovať len na podstatu a stráca povahu niečoho náhodného. Ak ide o ozajstný symbol, potom má vždy vzťah k vyššej rovine bytia, symbol predstavuje viac, ako znázorňuje. Symbol a pojmy s ním spriahnuté –ako metafóra, podobenstvo, analógia a alogória-tvoria rad, v ktorom jednotlivé pojmy stoja síce vedľa seba, ale súčastne sa vzájomne prelínajú. Z hľadiska symboliky historickej pečate obce ide o motív žatvy, ktorá bola jednou z najdôležitejších poľnohospodárskych prác a v spojení so sejbou často sa objavuje tak v biblických súvislostiach ako v literatúre a umení. V Biblii žatva je obrazom dobrodenia, ktorého sa nám dostalo a je spojovaná so sejbou, symbolizuje dôsledky ľudského jednania.
Sejba na pečati je symbolizovaná snopom obilia a z hľadiska symboliky klas (zrno) má veľmi dlhú tradíciu.
Napr. v grécko-latinskej mytológii boli pšeničné klasy symbolom leta a zdobili Ceres, bohyňu poľnohospodárstva. Z tohto dôvodu prevzali kresťania klas ako symbol obrábania pôdy a spojovali ho s Adamom po jeho vyhnaní z raja. V kresťanských dejinách však symbolizoval klas najčastejšie chlieb, zvlášť chlieb sviatočný. Symbol klasu je dnes jedným z najrozšírenejších kresťanských symbolov a často je ozdobou liturgických odevov a rôznych bohoslužobných nádob.
Klas sa uvádza aj ako symbol vzkriesenia a preberá tak symboliku jednotlivých obilných zŕn, ktoré ak sa zasejú do pooranej zeme, odumierajú, aby dali vznik novému bohatšiemu životu. Nikde v prírode nie je vznik nového života zo smrti tak jasné ako v prípade sejby a žatvy. Preto videli starí Gréci v obilnom klase znamenie nielen úrodnosti zeme, ale aj plodnosti ženského lona. Obrazom úrodnosti sú tiež kasy, ktoré podľa starozákonného rozprávania faraona videl vo sne – sedem krásnych a plných klasov znamenalo sedem úrodných rokov, sedem tenkých a suchých klasov znamenalo sedem neúrodných rokov (1 Mojž 41, 5-27). Na inom mieste Nového zákona je rast zasiatého obilného zrna obrazom šírenia Božieho kráľovstva: „Semeno vzíde a rastie. Zem sama od seba plodí najprv steblo, potom klas a nakoniec zrelé obilie“ (Mr 4,27-28).
Ide teda o veľmi výstižný a z hľadiska symboliky zaujímavo stvárnený motív na historickej pečati obce, na základe ktorej navrhovaný erb obce bude pôsobivý a jedinečný aj keď ide o veľmi často používanú symboliku s poľnohospodárskym motívom (erby s lemešom, čerielsom, obilným klasom snopom obilia, kosákom, kosou vyjadrujú tú istú symboliku).
Pre erb sa používa definícia, že je to na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých a zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, mesto, teriotórium, alebo obec. Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierského stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav.
Uhorskou bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikli a zaznamenalo aj široký rozkvet. Počas celého stredoveku boli erby predovšetkým súčasťou rytierskeho výzbroja, čo potvrdzuje aj pôvodné pomenovanie erbu – arma (lat.: zbraň).
Na štíte vo farebnom poli sa umiestňuje figúra, ktorá môže byť tkz. Všeobecná, ktorá zobrazuje celé ľudské telo, alebo jej časti, čerpá námet z ríše zvierat, rastlín z oblasti pracovných nástrojov, nebeských telies ale používajú sa aj vybájnené postavy. Je ich nepreberné množstvo. Predmety musia byť ľahko rozpoznateľné. Samotná voľba figúry poväčšine je silne viazaná na stredovekú symboliku, na okolnosti udelenia erbu resp. na rôzne okolnosti súvisiace so vznikom erbu.
Na základe uvedených erb obce Poliakovce bude:
V modrom štítovom poli na zelenej pažiti biela zohnutá bosá postava sedliaka v klobúku viazajúc žltý snop obilia.
Vyfarbenie znamenia bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu o kombinovaní farieb a kovov. Farbu štítu sme volili modrú, nakoľko je to farba oblohy, ktorá tvorí rámec pre poľnohospodárske činnosti. Pažiť – zelená – prírodné sfarbenie. Snop obilia – žltý – blízke prírodnému sfarbeniu. Sedliak – biely – v lete pri žatve najčastejšie oblečenie.
Pečať:
Pečať obce Poliakovce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBCE POLIAKOVCE.
Vlajka
Vlajku obce Poliakovce určí heraldická komisia vo farbách modrá, zelená, žltá a biela. Vlajka bude mať pomer strán 2 : 3 a bude ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.
